Historické pamiatky
Za takmer 500 rokov bolo v obci postavených niekoľko kaštieľov a panských kúrií. Nepokoje vojnových čias a povstaní však často otriasali ich múrmi. Mnohé z nich sú zbúrané a na ich mieste vyrástla moderná obec.
Objekty zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska
- Kostol sv. Ondreja, pôvodne renesančná stavba z 2. polovice 16. storočia, Kostolná ulica
- Renesančný kaštieľ postavený po roku 1560, Ľutinská ulica
- Klasicistická kúria postavená v 1. polovici 19. storočia, Hlavná ulica
- Barokový kaštieľ z polovice 18. storočia, Kostolná ulica
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, Hlavná ulica
- Židovský cintorín, Na Trubalovec
Kaštiele a kúrie
Renesančný kaštieľ postavený po roku 1560 (posledný majiteľ Kaufer), jednovežový so strielňami na pôvodnej atike, je dvojpodlažná bloková budova s pôvodne renesančnými oknami a nárožnou vežou na juhozápadnej strane. Miestnosti na poschodí majú vyrezávaný trámový strop, na jednom z trámov je vyrezané dátum - rok 1649. V jednotlivých miestnostiach sa nachádzajú kamenné renesančné dvere, renesančné štukové obrazce na klenbách barokový krb.
Pôvodne neskororenesančný dvojvežový kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledný majiteľ Adolf Kornhaizer), bol roku 1755 prestavaný v barokovom štýle a v prvej polovici 19. storočia rozšírený na severozápadnej strane o ďalšie krídlo. Je to jednopodlažný budova obdĺžníkového pôsorysu, ktorý po dostavbe dostal tvar písmena L. Na južnej fasáde sú dve okrúhle nárožné veže.
Klasicistická kúria (posledný majiteľ Elemír Péchy) bola postavené v prvej polovici 19. storočia, je jednopodlažná budova obdĺžníkového pôdorysu s dvoma nárožnými plochými rizalitmi a stredným, vysunutým portikom, ktrý je zakončený trojhranným frontónom. Kúriu obklopoval park.
Pôvodne barokový Kaštieľ (posledný majiteľ Štefan Bornemisza) z polovice 18. storočia je prízemná bloková stavba, hlavné priečelie má ústredný vstupný portál so štukovým ornamentom. Strecha pôvodne manzardová, je dnes sedlová. Začiatkom 20. storočia kaštieľ prestavali v secesnom štýle.
Barokový kaštieľ z druhej polovice 18. storočia (posledný majiteľ Ján Mariássy) je jednopodlažná bloková stavba s manzardovou strechou.
V obci boli aj dva objekty, ktoré neskôr zanikli. Neskororenesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledný majiteľ Antal Péchy) bol postavený v záhrade pri kaplnke sv. Jána. Neskororenesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledná majiteľka manželna Ferenca Péchyho) stál neďaleko terajšej budovy obecného úradu. Obidva kaštiele boli poškodené delostrelectvom v roku 1919 a postupne zanikli.
Kostol sv. Ondreja
K historickým pamiatkam v obci patrí kostol svätého Ondreja Apoštola zo 16. až 19. storočia. Kostol svätého Ondreja, pôvodne renesančná stavba z 2. polovice 16. storočia so sieňovým priestorom a bočnou vežou, stojí na mieste pôvodnej drevenej stavby a tvorí historická dominantu Pečovskej Novej Vsi.
Stavba bola r. 1712 rozšírená polkruhovo zakončeným presbytériom, bočnou kaplnkou a pripojením podvežia, ako druhej bočnej kaplnky k priestoru lode. Neskôr, r 1757 kostol obnovili a prefasádovali, pravdepodobne pod vedením staviteľa G. Urlespachera. Obe bočné kaplnky sú v jednej osi. Priestor presbytéria a oboch kaplniek je preklenutý valenou klenbou a lunetami. V lodi sú tri polia pruskej klenby s medziklenbovýmí pásmi, ktoré dosadajú na rímsy vtiahnutých pilierov. Pôvodne renesančná veža má na nárožiach dva diagonálne umiestnené oporné piliere a nárožnú rustiku siahajúcu to výšky kordónovej rímsy. Časť nad rímsou je baroková nadstavba, členená pilastrami s rokajovými hlavicami a terčíkovou podstrešnou rímsou. Zvukové okná majú štukové orámovanie s kvapkami a polkruhovým frontónom, ktorý je rozdelený veľkým klenákom. Veža je krytá barokovoklasicistikou prilbou zakončenou laternou. Po druhej svetovej vojne na ňu namontovali nové vežové hodiny, ktoré opravil miestny rodák A. Leščák. Štítové priečelie lode s hlavným portálom je členené pilastrami s rokajovou hlavicou, na ktorých spočíva rokokovým vlysom zdobený pás kordónovej rímsy segmentový frontón. Záverečný, široký volutový štít s bohatými štukovými rastlinnými ornamentami má uprostred oválny rám s freskovitou maľbou svätého Ondreja a je zakončený trohranným frontónom.
Na bočných lodiach priečelia výklenky s plastikami kráľov - svatým Štefanom a svätým Ladislavom. Nad bočným vchodom sa v rokokovej kartuši nachádza dosta s dvojitým erbom s latinským nápisom (v preklade: Najsvätejšiemu Pánu nášmu, Ježišovi Kristovi, jedinému Bohu vo Svätej trojici, venované roku Pána 1757). Neskorobarokový hlavný oltár z 50. rokov 18. storočia je typu stĺpovitých oltárov s krivkovou architektúrou a plastikami svätcov, v nadstavci ktorého je iluzionistický reliéf svätej trojice v oblakoch, flankovaný adorojúcimi anjelmi. Ústredný obraz svätého Ondreja Apoštola z roku 1874 bol reštaurovaný r. 1913. Bočný oltár Božského srdca Ježišovho datovaný do roku 1752 je z obdobia neskorého baroka: v jeho nadstavci sa nachádza aj obraz Sedembolestnej Panny Márie, po stranách medzi stĺpami sú plastiky znázorňujúce svätého Jána Evanjelistu a svätého Jána Krstiteľa. Bočný oltár Panny Márie datovaný do roku 1757 má rovnaké riešenie ako predošlý. V nadstavci je obraz svätej Anny v dobovom odeve, po stranách medzi stĺpami sú plastiky apoštolov - svätého Pavla a Ondreja. Rokokový oltár svätého Spasiteľa z polovice 18. storočia má konkávne riešenú pilastrovú architektúru, preplnenú rokajovou výzdobou. V nadstavci je dvojitý erb a polpostava Boha-Otca. Obe bočné plastiky chýbajú. Nahradili ich malé ľudové reliéfy piety a Madony. Obraz svätého spasiteľa je z čias postavenia oltára. Rokokový oltár svätého Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia pochádza z dielne toho istého rezbára ako oltár Spasiteľa. Má neúplný nadstavec. V strede konkávnej, rokajkmi zdobenej pilastrovej architektúry je obraz svätého Jána Nepomuckého s plastikami dvoch svätcov po stranách. Na vrchole nadstavca je skupina troch putti, rovnakých ako putti tabernákula. Neskorobarokova kazaateľníca z 50. rokov 18. storočia má na parapete sochy štyroch evanjelistov. V chráme sa nachádza aj kamenná rokoková krstiteľnica z polovice 18. storočia a neskororenesančné stallum z polovice 17. storočia s maľovanými tulipánmi a ušnicovým ornamentom.
Prvá zmienka o kostole je z čias pôsobenia farára Filipa z roku 1334. Pri delení majetkov grófa Tárczayho (r. 1556) dostali obec Nová Ves bratia Gašpar a Martin Péchyovci, ktorí dali kostol i faru v zanedbanom stave opraviť. Kostol však onedlho zhorel, preto dali postaviť nový, zväčšený a rozšírený o presbytérium polkruhového pôdorysu, bočnú kaplnku a vykonali celkovú úpravu chrámu, ktorý bol neskôr (r. 1757) zväčšený a rozšírený zásluhou Andreja Péchyho.
Odvtedy má novú fasádu a nové oltáre, ako aj vzácne bohoslužobné rekvizity, ktoré však čoskoro prilákali zlodeja. Zlodej okrem iného odniesol zlatú monštranciu a cibórium mhohotisícových hodnôt (r. 1830). Už predtým však v r. 1813 vykonali veriaci opravu kostola, ktorý bol znovu poškodený počas prvej svetovej vojny, počas vpádu ozbrojených jednotiek príslušníkov maďarskej komúny. V tých časoch museli odovzdať aj jeden zo zvonov. Oprava kostola bola ukončená v roku 1934. Avšak pri prechode frontu dedinou na sklonku druhej svetovej vojny došlo k poškodeniu zvona, najmä však veže kostola. Veriaci prispeli na opravu týchto škôd vlastnými peňažnými darmi a zakúpili aj vežové hodiny v hodnote vyše sto tisíc korún. Hlavný oltár chrámu svätého Ondreja so skvostnou olejomaľbou patróna kostola predstavuje neskorobarokové dielo neznámeho mastra, ktoré bolo zreštaurované najprv pred prvou svetovou vojnu v roku 1913 a znova v roku 1933 nákladom 1 milióna korún. , spolu s kaplnkou svätého Jána Nepomuckého z roku 1815 na východnej strane objektu. Budova fary, pôvodne z dreva ,ktorá stála najprv pri ceste na cintorín, slúžila neskôr ako škola. Farníci si neskôr postavili novú, hneď vedľa pôvodnej. V poradí tretia budova pochádza z 18. storočia. Terajšia nová farská budova bola dokončená v r. 1997.
Vo svojej terajšej barokovej podobe sa chrám svätého Ondreja vyznačuje nádhernou vnútornou výzdobou hlavného oltára s olejomaľbou zdôrazňujúcou patróna obce ,ako aj bočnými oltármi zdobenými olejomaľbami neznámych autorov, soškami a maľbami na klenbe chrámu, ktoré povznášajú myseľ návštevníka a nútia k zamysleniu na doterajšou históriou obce, od prvých písomných zbierok v listinách tých dôb, cez jej poddanské obdobie až po dnešné časy.
