kostol sv. Ondreja    Kostol svätého Ondreja Apoštola je  renesančná stavba z 2. polovice 16. storočia so sieňovým priestorom a bočnou vežou, stojí na mieste pôvodnej drevenej stavby a tvorí historická dominantu Pečovskej Novej Vsi. 
Stavba bola v roku 1712 rozšírená polkruhovo zakončeným presbytériom, bočnou kaplnkou a pripojením podvežia, ako druhej bočnej kaplnky k priestoru lode. Neskôr, v roku 1757 kostol obnovili a prefasádovali, pravdepodobne pod vedením staviteľa G. Urlespachera. Obe bočné kaplnky sú v jednej osi. Priestor presbytéria a oboch kaplniek je preklenutý valenou klenbou a lunetami. V lodi sú tri polia pruskej klenby s medziklenbovýmí pásmi, ktoré dosadajú na rímsy vtiahnutých pilierov. Pôvodne renesančná veža má na nárožiach dva diagonálne umiestnené oporné piliere a nárožnú rustiku siahajúcu to výšky kordónovej rímsy. Časť nad rímsou je baroková nadstavba, členená pilastrami s rokajovými hlavicami a terčíkovou podstrešnou rímsou. Zvukové okná majú štukové orámovanie s kvapkami a polkruhovým frontónom, ktorý je rozdelený veľkým klenákom. Veža je krytá barokovoklasicistikou prilbou zakončenou laternou. Po druhej svetovej vojne na ňu namontovali nové vežové hodiny, ktoré opravil miestny rodák A. Leščák. Štítové priečelie lode s hlavným portálom je členené pilastrami s rokajovou hlavicou, na ktorých spočíva rokokovým vlysom zdobený pás kordónovej rímsy segmentový frontón. Záverečný, široký volutový štít s bohatými štukovými rastlinnými ornamentami má uprostred oválny rám s freskovitou maľbou svätého Ondreja a je zakončený trohranným frontónom.

Na bočných lodiach priečelia výklenky s plastikami kráľov – svatým Štefanom a svätým Ladislavom. Nad bočným vchodom sa v rokokovej kartuši nachádza dosta s dvojitým erbom s latinským nápisom (v preklade: Najsvätejšiemu Pánu nášmu, Ježišovi Kristovi, jedinému Bohu vo Svätej trojici, venované roku Pána 1757). Neskorobarokový hlavný oltár z 50. rokov 18. storočia je typu stĺpovitých oltárov s krivkovou architektúrou a plastikami svätcov, v nadstavci ktorého je iluzionistický reliéf svätej trojice v oblakoch, flankovaný adorojúcimi anjelmi. Ústredný obraz svätého Ondreja Apoštola z roku 1874 bol reštaurovaný r. 1913. Bočný oltár Božského srdca Ježišovho datovaný do roku 1752 je z obdobia neskorého baroka: v jeho nadstavci sa nachádza aj obraz Sedembolestnej Panny Márie, po stranách medzi stĺpami sú plastiky znázorňujúce svätého Jána Evanjelistu a svätého Jána Krstiteľa. Bočný oltár Panny Márie datovaný do roku 1757 má rovnaké riešenie ako predošlý. V nadstavci je obraz svätej Anny v dobovom odeve, po stranách medzi stĺpami sú plastiky apoštolov – svätého Pavla a Ondreja. Rokokový oltár svätého Spasiteľa z polovice 18. storočia má konkávne riešenú pilastrovú architektúru, preplnenú rokajovou výzdobou. V nadstavci je dvojitý erb a polpostava Boha-Otca. Obe bočné plastiky chýbajú. Nahradili ich malé ľudové reliéfy piety a Madony. Obraz svätého spasiteľa je z čias postavenia oltára. Rokokový oltár svätého Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia pochádza z dielne toho istého rezbára ako oltár Spasiteľa. Má neúplný nadstavec. V strede konkávnej, rokajkmi zdobenej pilastrovej architektúry je obraz svätého Jána Nepomuckého s plastikami dvoch svätcov po stranách. Na vrchole nadstavca je skupina troch putti, rovnakých ako putti tabernákula. Neskorobarokova kazaateľníca z 50. rokov 18. storočia má na parapete sochy štyroch evanjelistov. V chráme sa nachádza aj kamenná rokoková krstiteľnica z polovice 18. storočia a neskororenesančné stallum z polovice 17. storočia s maľovanými tulipánmi a ušnicovým ornamentom.